Materiály pre poslancov 2018-2022
Obsah
Kultúrne pamiatky
Kultúrne pamiatky
Hodžov dom (stará fara)
Stručná história pôsobenia Hodžovcov na sučianskej fare:
V r. 1848 si sučianski evanjelici zvolili za svojho farára Ondrej Hodžu, brata štúrovca Michala Miloslava Hodžu. Ondrej Hodža bol národovcom, spoluzakladateľom Matice slovenskej, Memoranda slovenského národa, hrdo dával. najavo svoje protimaďarské postoje pre ktoré bol opakovane väznený. Ako sučiansky farár bol aj turčianksy senior. V r. 1851 sa oženil, po 6 rokoch manželka zomrela s manželstva sa narodil syn Ján Miloslav Hodža. Po 2 rokoch vdovstva sa oženil Ondrej Hodža so sestrou bývalej manželky o 23 rokov mladšou. Po 19 rokoch manželstva, keď mal Ondrej Hodža 60 rokov 1.februára 1878 na im narodil syn Milan Hodža.
Keď mal Milan Hodža 10 rokov, zomiera mu otec, odchádza na gymnaziálne štúdia do Banskej Bystrice. Sučianskym farárom sa stáva jeho nevlastný brat Ján Miloslav Hodža, pri ktorom na fare žije matka Milana Hodžu až do svojej smrti v r. 1917. V tom čase mal Milan Hodža 39 rokov. Sučianska fara bola jeho jediný domov, vracal sa do Sučian, navštevoval svoju matku a brata. V r. 1918 Ján Miloslav Hodža zo Sučian odchádza. Hodžovci, otec a syn pôsobili ako sučianski farári nepretržite 70 rokov. Miesto posledného odpočinku všetkých Hodžovcov je na Národnom cintoríne v Martine.
V r. 1848 si sučianski evanjelici zvolili za svojho farára Ondrej Hodžu, brata štúrovca Michala Miloslava Hodžu. Ondrej Hodža bol národovcom, spoluzakladateľom Matice slovenskej, Memoranda slovenského národa, hrdo dával. najavo svoje protimaďarské postoje pre ktoré bol opakovane väznený. Ako sučiansky farár bol aj turčianksy senior. V r. 1851 sa oženil, po 6 rokoch manželka zomrela s manželstva sa narodil syn Ján Miloslav Hodža. Po 2 rokoch vdovstva sa oženil Ondrej Hodža so sestrou bývalej manželky o 23 rokov mladšou. Po 19 rokoch manželstva, keď mal Ondrej Hodža 60 rokov 1.februára 1878 na im narodil syn Milan Hodža.
Keď mal Milan Hodža 10 rokov, zomiera mu otec, odchádza na gymnaziálne štúdia do Banskej Bystrice. Sučianskym farárom sa stáva jeho nevlastný brat Ján Miloslav Hodža, pri ktorom na fare žije matka Milana Hodžu až do svojej smrti v r. 1917. V tom čase mal Milan Hodža 39 rokov. Sučianska fara bola jeho jediný domov, vracal sa do Sučian, navštevoval svoju matku a brata. V r. 1918 Ján Miloslav Hodža zo Sučian odchádza. Hodžovci, otec a syn pôsobili ako sučianski farári nepretržite 70 rokov. Miesto posledného odpočinku všetkých Hodžovcov je na Národnom cintoríne v Martine.
RÍMSKO-KATOLÍCKY KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE
Najstaršou a najvzácnejšou stavebnou pamiatkou Sučian, ktorá sa zachovala do dnešných čias a je zapísaná v štátnom zozname ochrany pamiatok Slovenskej republiky je rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie.
RODNÝ DOM JURKA LANGSFELDA
Tretím pamiatkovým objektom Sučian je rodný dom s pamätnou tabuľou Jurka Langsfelda, slovenského dobrovoľníka v boji za práva slovenského národa v rokoch 1848-1849, ktorý bol 22. júna 1849 popravený v Kremnici. V prípade záujmu o prehliadku domu Ďurka Langsfelda informácie na číslo telefónu:
043/424 10 10
043/424 10 16
0911 832 644
043/424 10 10
043/424 10 16
0911 832 644
SPOLOČNÝ HROB 55 PARTIZÁNOV
Štvrtou pamiatkou v štátnom zozname je spoločný hrob 55 partizánov, ktorí padli v Slovenskom národnom povstaní.
STĹP HANBY – PRANIER
Druhou najstaršou pamiatkou Sučian je stĺp hanby – pranier, ktorý stojí na námestí pred ev.a.v. kostolom ako symbol mestských výsad mestečka Sučany.
