Čeľaď: borovicovité – Pinaceae
Typ: vždyzelený ihličnatý strom
Pôvod: nepôvodný druh na Slovensku
Miesto na trase: Rodinka
Borovica čierna je mohutný vždyzelený ihličnatý strom s hustou korunou. V mladosti má korunu pravidelnejšiu a kužeľovitú, neskôr sa rozširuje a môže nadobudnúť zaoblený až dáždnikovitý tvar.
V parkových podmienkach často dorastá približne do výšky 12–18 metrov, vo vhodných podmienkach môže byť aj výrazne vyššia.
Typické sú:
Ihlice borovice čiernej sú pomerne dlhé, tuhé a tmavozelené.
Vyrastajú:
👉 po dve zo spoločnej bázy.
Často sú dlhé približne 8–15 cm a na dotyk sú oveľa tuhšie než ihlice borovice lesnej.
Práve tmavé a pevné ihličie dodáva korune borovice čiernej charakteristický sýtozelený vzhľad.
Názov neznamená, že strom je skutočne čierny.
Druhové meno nigra znamená čierna alebo tmavá a súvisí najmä s tmavou kôrou a celkovo tmavším vzhľadom stromu.
Kôra starších jedincov je tmavohnedá až sivohnedá, výrazne rozbrázdená a rozdelená do hrubých platní.
Borovica čierna patrí medzi nahosemenné rastliny.
Nevytvára pravé kvety ani plody. Na tom istom strome vznikajú samčie aj samičie šištice.
Samčie šištice produkujú peľ, ktorý prenáša vietor. Zo samičích šištíc sa po opelení postupne vyvíjajú drevnaté šišky.
Šišky sú vajcovité až kužeľovité a po dozretí majú hnedú farbu.
Obsahujú okrídlené semená, ktoré sa po otvorení šišky šíria predovšetkým vetrom.
Na náučnej tabuľke je preto botanicky presnejšie uviesť:
Šiška – s okrídlenými semenami
a nie „plod: šiška“, pretože borovice pravé plody nevytvárajú.
Borovica čierna má prirodzený areál rozdelený do viacerých navzájom oddelených oblastí.
Kew Science uvádza jej prirodzený výskyt od oblasti Stredomoria a východného Rakúska až po severný Kaukaz. Rastie prirodzene napríklad v Rakúsku, Taliansku, na Balkáne, v Grécku, Turecku, na Cypre, v Španielsku a tiež v severnej Afrike.
Na území dnešného Slovenska nie je podľa Kew pôvodným druhom – bola sem introdukovaná.
Vo svojej domovine rastie borovica čierna často v horských oblastiach a na kamenistých či suchších svahoch.
Je veľmi prispôsobivá a dokáže znášať:
EUFORGEN ju charakterizuje ako robustný ihličnan prispôsobený aj suchým a chladným podmienkam.
Borovica čierna je predovšetkým svetlomilná drevina.
Najlepšie prospieva na otvorených slnečných stanovištiach. Po zakorenení dokáže pomerne dobre zvládať obdobia sucha a je odolná aj voči vetru.
Aj preto bola vysádzaná na miestach, kde by sa náročnejším stromom darilo horšie.
Borovica čierna pomerne dobre znáša mestské prostredie.
Missouri Botanical Garden uvádza dobrú toleranciu voči mestským podmienkam a určitú odolnosť voči suchu po zakorenení.
Pre hustú korunu a odolnosť sa využíva ako:
Vďaka schopnosti rásť na suchších a kamenistých stanovištiach bola borovica čierna v mnohých oblastiach vysádzaná na zalesňovanie eróziou ohrozených svahov a degradovaných pôd.
Jej koreňový systém pomáha spevňovať pôdu a strom dokáže prežiť aj tam, kde majú iné dreviny problémy.
To je jeden z dôvodov, prečo sa rozšírila aj ďaleko mimo svojho pôvodného areálu.
Hustá koruna poskytuje:
Semená sú zdrojom potravy pre niektoré vtáky a drobné cicavce. Missouri Botanical Garden uvádza borovicu čiernu medzi drevinami atraktívnymi pre vtáky.
Borovica čierna patrí medzi hospodársky významné dreviny južnej Európy.
Jej drevo je:
Používa sa v stavebníctve, na výrobu nábytku a podláh a na ďalšie drevárske účely.
Jednou z botanicky najzaujímavejších vlastností druhu je jeho veľká geografická variabilita.
Borovica čierna rastie v niekoľkých navzájom oddelených oblastiach Európy a Stredomoria. Populácie sa počas dlhého vývoja čiastočne prispôsobili miestnym podmienkam.
Preto sa v rámci Pinus nigra rozlišujú viaceré geografické skupiny a poddruhy.
EUFORGEN uvádza, že genetická rozmanitosť medzi populáciami súvisí aj s historickými stredomorskými útočiskami počas ľadových dôb.
Borovica čierna je na Slovensku nepôvodná, hoci prirodzene rastie veľmi blízko našich hraníc.
Jedna z jej prirodzených oblastí sa nachádza už vo východnom Rakúsku. Kew však územie Česka a Slovenska uvádza pri tomto druhu ako oblasť introdukcie.
Je to pekný príklad toho, že hranica prirodzeného areálu stromu nemusí kopírovať hranice štátov.
Na našom náučnom chodníku máme oba druhy, takže ich môžeme priamo porovnať.
Borovica lesná – Pinus sylvestris
👉 ihlice sú kratšie
👉 často modrozelené až sivasté
👉 horná časť kmeňa má nápadnú oranžovú až medenú kôru
👉 na Slovensku je pôvodná
Borovica čierna – Pinus nigra
👉 ihlice sú výrazne dlhšie a tuhšie
👉 tmavozelené
👉 kôra je tmavšia a hlboko rozpukaná
👉 na Slovensku je nepôvodná
Oba druhy však majú spoločné jedno veľmi dobré poznávacie znamenie:
👉 ihlice vyrastajú po dve vo zväzku.
Pri našej borovici čiernej hľadajte:
👉 veľmi dlhé a pevné ihlice,
👉 ihlice vždy po dve,
👉 tmavozelenú hustú korunu,
👉 tmavú a hlboko rozpukanú kôru,
👉 vajcovité hnedé šišky.
Potom sa skúste rozpamätať na borovicu lesnú zo Žltého chodníka a porovnať ich.
Náučná trasa: 🔵 Modrý chodník
Lokalita: Rodinka
Borovica čierna je ďalšou zastávkou projektu Škola pod stromami.
Je dobrým príkladom odolného stromu, ktorý pochádza z teplejších a často suchších oblastí Európy a Stredomoria a ktorý sa neskôr začal pestovať aj mimo svojho prirodzeného areálu.
Royal Botanic Gardens, Kew – Plants of the World Online
Pinus nigra J.F.Arnold – aktuálne akceptovaný botanický názov a prirodzený areál od Stredomoria a východného Rakúska po severný Kaukaz. Kew uvádza oblasť Česka a Slovenska medzi územiami introdukcie.
Royal Botanic Gardens, Kew – Plants of the World Online
Pinus nigra subsp. nigra – prirodzený výskyt od východného Rakúska po Balkán a introdukovaný výskyt v oblasti Česka a Slovenska.
EUFORGEN – European Forest Genetic Resources Programme
Pinus nigra – European black pine – rozšírenie, ekologické nároky, odolnosť proti suchu a vetru, genetická variabilita a hospodársky význam.
Missouri Botanical Garden – Plant Finder
Pinus nigra – výška, tvar koruny, tmavozelené ihlice po dve vo zväzku, šišky, kôra a tolerancia mestských podmienok.
Meniny má Svätopluk , Astrid, Jonáš, Astrida
Zajtra má meniny Stanislav
