Čeľaď: slezovité – Malvaceae
Typ: opadavý listnatý strom
Pôvod: pôvodný druh
Miesto na trase: Park Rodinka
Lipa veľkolistá patrí medzi mohutné európske listnaté stromy. V priaznivých podmienkach môže dorásť až približne do výšky 30–35 metrov.
Má širokú, hustú korunu a sivú kôru, ktorá sa vo vyššom veku stáva jemne rozpukanou a ryhovanou. Kew ju opisuje ako jedného z „obrov medzi európskymi stromami“.
Najlepšie ju spoznáme podľa:
- veľkých srdcovitých listov,
- jemného ochlpenia na spodnej strane listov,
- voňavých žltkastých kvetov,
- a nápadného svetlého listeňa, ktorý sprevádza súplodie plodov.
Listy sú veľké, srdcovité a na konci výrazne zašpicatené. Zvyčajne dosahujú približne 6–12 cm.
Ich okraj je ostro pílkovitý a spodná strana je jemne ochlpená, najmä pozdĺž žiliek. Práve chlpatá spodná strana listu je dobrým poznávacím znakom lipy veľkolistej.
Lipa kvitne začiatkom leta.
Kvety sú:
- drobné,
- žltkastobiele až zelenožlté,
- výrazne voňavé,
- usporiadané v súkvetiach.
Woodland Trust uvádza, že pri lipe veľkolistej bývajú kvety združené približne po 4–10.
Ich vôňa počas kvitnutia dokáže prilákať veľké množstvo hmyzu.
Lipové kvety sú významným zdrojom:
nektáru a peľu.
Navštevujú ich najmä včely, čmele a ďalší opeľovači. Kew aj Woodland Trust vyzdvihujú lipu ako významný zdroj potravy pre hmyz.
Počas kvitnutia môže preto celá koruna doslova bzučať životom.
Plodom lipy veľkolistej je malý, vajcovitý až guľovitý oriešok.
Pri lipe veľkolistej býva pomerne pevný a na povrchu môže mať výraznejšie rebrá.
Najzaujímavejšou časťou však nie je samotný oriešok, ale dlhý svetlý blanitý listeň, ku ktorému je súplodie pripojené.
Keď plody dozrejú a oddelia sa od stromu, blanitý listeň funguje ako malé krídlo.
Spomaľuje pád súplodia a vietor ho môže odniesť ďalej od materského stromu.
Lipa tak používa úplne iný typ „leteckého zariadenia“ než javor:
🍁 javor má krídlo priamo na plode,
🌳 lipa využíva veľký blanitý listeň pripojený k celému súplodiu.
Lipa veľkolistá je pôvodnou drevinou Európy a časti západnej Ázie. Jej prirodzený areál siaha až po severný Irán.
Kew Science uvádza medzi prirodzenými oblasťami výskytu aj Česko-Slovensko, takže ide o pôvodný strom našej flóry.
Najlepšie rastie na:
- hlbokých pôdach,
- živinami bohatých pôdach,
- primerane vlhkých stanovištiach,
- dobre priepustných pôdach.
Dobre znáša slnko aj mierny polotieň. Woodland Trust uvádza, že preferuje najmä vlhké, hlboké, úrodné a dobre priepustné pôdy.
Prirodzene sa vyskytuje najmä v listnatých lesoch a často na pôdach bohatších na vápnik.
Lipa poskytuje životný priestor množstvu živočíchov.
Jej listy sú potravou pre húsenice viacerých druhov motýľov a môr. Veľké množstvo vošiek na lipách zase láka ich prirodzených predátorov, napríklad:
Staré stromy poskytujú dutiny na hniezdenie a odumreté drevo využíva množstvo bezstavovcov.
Pod lipami môžeme počas leta nájsť lepkavé listy, lavičky alebo dokonca zaparkované autá.
Strom túto sladkú tekutinu väčšinou nevylučuje.
Ide o medovicu, ktorú produkujú vošky živiace sa rastlinnými šťavami.
Medovica je bohatá na cukry a využíva ju ďalší hmyz vrátane včiel. Woodland Trust uvádza, že lipy sú pre vošky mimoriadne atraktívne a ich sladká medovica môže pokrývať priestor pod stromami.
Kvety lipy sa po stáročia zbierajú a sušia.
Tradične sa z nich pripravuje lipový čaj a využívajú sa v ľudovom liečiteľstve. Woodland Trust uvádza historické využitie lipových kvetov pri rôznych ťažkostiach vrátane nespavosti a bolestí hlavy.
Pri náučnom chodníku je však vhodné zdôrazniť, že ide o tradičné využitie rastliny, nie o náhradu odbornej zdravotnej starostlivosti.
Lipové drevo je:
- svetlé,
- mäkké,
- rovnomerné,
- ľahko opracovateľné.
Práve preto bolo tradične veľmi obľúbeným materiálom pre rezbárov a sochárov.
Kew uvádza pri lipe veľkolistej využitie dreva najmä na rezbárstvo, drevené výrobky a ako okrasnú drevinu.
Jednou z botanicky zaujímavých vlastností líp je ich schopnosť vzájomne sa krížiť.
Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) sa môže prirodzene krížiť s lipou malolistou (Tilia cordata).
Vzniká hybrid:
Tilia × europaea – lipa európska.
Tento hybrid sa veľmi často vysádza v parkoch a alejách. Kew zároveň upozorňuje, že prirodzená hybridizácia môže sťažovať presné určovanie jednotlivých druhov líp.
Tieto dva pôvodné druhy si možno ľahko pomýliť.
Lipa veľkolistá – Tilia platyphyllos
👉 listy sú väčšie
👉 spodná strana listov je jemne ochlpená
👉 stopky listov môžu byť chlpaté
👉 plody sú pevnejšie a výraznejšie rebrované
Lipa malolistá – Tilia cordata
👉 listy sú menšie
👉 spodná strana listov je väčšinou hladšia
👉 v pazuchách žiliek sú typické hrdzavohnedé chumáčiky chĺpkov.
Lipa veľkolistá má v rámci Slovenska aj botanicky zaujímavú karpatskú väzbu.
Kew v rámci druhu Tilia platyphyllos rozlišuje viacero akceptovaných poddruhov a foriem vrátane taxónov opísaných zo stredoeurópskeho a karpatského priestoru.
Lipy sú navyše schopné vzájomného kríženia, preto staré parkové exempláre nemusia byť vždy jednoduché na presné určenie.
Lipa má v strednej Európe veľmi silný kultúrny význam.
Po stáročia sa vysádzala:
- pri domoch,
- na námestiach,
- pri kostoloch,
- pri cestách,
- na miestach spoločných stretnutí.
Mohutná koruna poskytovala tieň a strom sa prirodzene stal miestom, kde sa ľudia stretávali.
V slovanskom kultúrnom prostredí je lipa tradične vnímaná ako symbol spolupatričnosti, ochrany a domova.
Pri našej lipe hľadajte:
👉 veľký srdcovitý list,
👉 pílkovitý okraj,
👉 jemné ochlpenie na spodnej strane listu,
👉 začiatkom leta voňavé žltkasté kvety,
👉 neskôr malé oriešky pripojené k nápadnému svetlému blanitému listeňu.
A keď lipa kvitne, skúste chvíľu iba počúvať.
Zdravá kvitnúca lipa môže byť plná desiatok až stoviek bzučiacich opeľovačov.
Náučná trasa: 🔵 Modrý chodník
Lokalita: Park Rodinka
Lipa veľkolistá je ďalšou zastávkou projektu Škola pod stromami.
Predstavuje jednu z našich pôvodných drevín a zároveň strom, ktorý spája prírodu s ľudskou kultúrou. Poskytuje potravu opeľovačom, úkryt živočíchom, tieň ľuďom a po stáročia má svoje miesto v európskych dedinách, mestách a parkoch.
Royal Botanic Gardens, Kew – Plants of the World Online
Tilia platyphyllos Scop. – aktuálne akceptovaný botanický názov, čeľaď Malvaceae a prirodzený areál od Európy po severný Irán vrátane územia Slovenska.
Royal Botanic Gardens, Kew – Species Profile
Tilia platyphyllos – výška do približne 35 m, morfológia listov a kôry, voňavé kvety, hybridizácia líp a využitie dreva na rezbárstvo.
Woodland Trust
Large-leaved lime – Tilia platyphyllos – srdcovité ochlpené listy, kvety, plody, rozdiely oproti lipe malolistej a význam stromu pre hmyz, vtáky a ďalšie organizmy.
Woodland Trust – Large-leaved lime
Údaje o rastových podmienkach, výške a ekologickom význame kvetov a starých stromov.