Sučany
Oficiálne stránky obce

Náučný chodník Sučianska Skala

SUČIANSKA SKALA

V južnej časti obce sa vypína približne 35 m vysoký skalný útvar známy ako Skala. Ide o výrazný skalný výbežok tiahleho hrebeňa Veľkej Fatry, nazývaného Bukoviny. Jeho vrchol predstavuje ideálny terén horského ostrohu s pomerne plochým a len mierne sa skláňajúcim areálom, dobre sa hodiacim pre sídliskový typ hradiska.

Z dávnych čias sa v okolí Skaly zachovali pozostatky dvoch mohutných obranných valov a dvoch výrazných priekop, ktoré chránili prístup do hradiska z východnej strany. Z ostatných strán bolo hradisko prirodzene chránené vysokou a miestami takmer kolmou skalnou stenou.

Neskorá doba kamenná / eneolit

Najstaršie osídlenie Skaly súvisí s prvými obyvateľmi Sučian – príslušníkmi badenskej kultúry. Títo ľudia sem prišli v neskorej dobe kamennej (eneolite), približne pred 5 000 rokmi. Je pravdepodobné, že ich Skala zaujala najmä svojou strategickou, vyvýšenou a dobre brániteľnou polohou – veď stačilo zabezpečiť (možno opevniť) len východnú stranu a získali tak „nedobytné miesto“ s dobrým výhľadom do širokého okolia. Vo vnútornom areáli, na najvyššom mieste (akropole) si postavili jednoduché drevené domy, ako aj ďalšie hospodárske a technické stavby.

 

Doba bronzová

Ďalšie významné osídlenie Skaly datujeme do strednej doby bronzovej (asi 3500 rokov dozadu), keď región ovládali príslušníci lužickej kultúry. Početné nálezy fragmentov keramických nádob a bronzovej sekery dokazujú, že osídlili samotnú akropolu a jej bezprostredné okolie. Je veľmi pravdepodobné, že Skalu v tomto období opevnili drevo-zemným valom s palisádou a priekopou, pričom vstup do opevnenia kontrolovali z vežovitej brány.

Mladá doba železná (latén) – doba rímska 

Najvýznamnejšie osídlenie polohy pochádza z mladej doby železnej až doby rímskej. V 1. storočí pred n. l. príslušníci púchovskej kultúry opevnili Skalu dvomi súbežnými drevo-zemnými valmi s palisádou, ktoré z vonkajšej strany chránili dve hlboké priekopy. Do opevneného areálu sa vstupovalo cez dve drevené, viacpodlažné vežovité brány.

Predpokladáme, že ak sa v tejto polohe nachádzali pozostatky opevnení z predchádzajúcich období, boli zakomponované do tohto nového obranného systému.

Opevnenie chránilo vnútornú plošinu (akropolu), na ktorej možno predpokladať početné drevené obydlia a hospodárske stavby, pravdepodobne zrubovej konštrukcie s kamennými podmurovkami. Časť obydlí nepochybne patrila spoločensky významnej vrstve, tzv. elite spoločnosti.

Väčšina obyvateľov žila za hradbami, v rozsiahlom otvorenom sídlisku na hranici dnešných polôh Pod Skalou a Záhumnie. Archeologický výskum tu odkryl pozostatky zrubových domov s kolovými konštrukciami a podlahami vyloženými drobnými okruhliakmi. Ešte aj dnes sa na tomto mieste nachádza veľké množstvo črepov z rozbitých nádob, drobných kovových predmetov a mazanica. 

Lokalita prosperovala až do 1. storočia n. l., keď bola napadnutá a významne poškodená (čiastočne vypálená), pravdepodobne Germánmi. Išlo o rozsiahly útok, ktorému podľahla väčšina vtedajších sídlisk takmer na celom území severozápadného Slovenska.

Krátko po útoku sa život v sučianskej osade obnovil a od 2. storočia n. l. nastal jej výrazný rozmach. Vďaka svojej polohe na križovatke hlavných obchodných ciest spájajúcich Považie, Ponitrie a Liptov sa postupne začala profilovať ako významné obchodné centrum.

Doklady nadregionálneho až medzinárodného obchodu, ktorý tu prebiehal takmer pred 2000 rokmi, nachádzame ešte aj dnes, a to v podobe početných rímskych importov – spony, rímska importovaná keramika, grécke a rímske mince z obdobia cisárov Trajána, Hadriána, Marka Aurélia a Commoda. Osada postupne nadobudla taký veľký význam, že ju dnes považujeme za hospodársko-správne a pravdepodobne aj kultové centrum Dolného Turca.

Stredovek

Sporadické nálezy včasnostredovekej keramiky zo Skaly dokazujú, že v 7. storočí ju osídlili a možno aj opevnili noví kolonisti – Slovania. Ak sa na tomto mieste skutočne nachádzalo opevnenie, mohlo sa podobať na iné slovanské pevnosti, ktoré na svojich cestách opísal arabský cestovateľ a kupec Ibráhím ibn Jákúb: "Väčšinu hradov budujú Slovania takýmto spôsobom: Nájdu si lúky, bohaté na vodu a kroviská a vyznačia si na nich okrúhle alebo štvorcové miesto podľa toho, akého tvaru a veľkosti chcú mať hrad. Potom kopú dookola, navršujú zem, ktorú spevňujú doskami a kolmi. Vytvárajú tak valy, ktoré zvyšujú, až kým hradby nemajú požadovanú výšku. Potom vymerajú pre hrad na vhodnej strane bránu a postavia k nej most. Po ňom doň vchádzajú."  

Neskôr, vo vrcholnom stredoveku (v 12. až 13. storočí), stála na Skale menšia drevená pevnôstka – tzv. hrádok. Možno si ho predstaviť ako areál obohnaný drevenou hradbou, v ktorom sa nachádzal jeden alebo viac obytných domov spolu s ďalšími hospodárskymi stavbami. Vstup do areálu chránila viacpodlažná drevená veža.

Verejnosť si hrádok na Skale často spája so zaniknutým Sučianskym hradom. Ide však o mylnú predstavu, keďže Sučiansky hrad vybudovali približne 5,5 km vzdušnou čiarou južne od Skaly, na vrchole kopca Smrekové v katastri dnešného Podhradia.

Kamenná strážkyňa Turca, ktorá pamätá 5000 rokov

Toto bralo nad Sučanmi nie je len obyčajný kopec. Je to dávne hradisko — opevnené sídlo, na ktoré sa ľudia vracali celých päťtisíc rokov. A chodník, na začiatku ktorého práve stojíš, ťa jeho príbehom prevedie krok za krokom, až na samotný vrchol.

Skala je takmer 35 metrov vysoké vápencové bralo, výrazný výbežok hrebeňa Bukoviny vo Veľkej Fatre. Z juhu a západu ju chránia strmé, miestami takmer kolmé skalné steny; jediný ľahší prístup od východu uzavreli dávni obyvatelia dvoma valmi a dvoma priekopami, ktorých zvyšky vidno dodnes. Ploché temeno s výhľadom na celú Turčiansku kotlinu bolo ako stvorené pre pevnosť: stačilo opevniť jedinú prístupnú stranu — a vzniklo takmer nedobytné miesto. Niet divu, že sa sem ľudia vracali celé tisícročia.

hradisko schematicky nakres

Schematická rekonštrukcia hradiska na Skale: z troch strán ho chránili strmé skalné steny, od východu ho uzatvárali dva valy, dve priekopy a vežovitá brána; vnútri na akropole stáli drevené obydlia za palisádou.

Archeológovia na Skale doložili osídlenie od neskorej doby kamennej až po stredovek — je najvýznamnejším zo štrnástich archeologických nálezísk v chotári Sučian. Jej dlhé dejiny prehľadne ukazuje časová os:

Z DEJÍN SUČIANSKEJ SKALY

okolo 3000 pred n. l.  —  neskorá doba kamenná: prví obyvatelia (badenská kultúra)

okolo 1500 pred n. l.  —  doba bronzová: ľud lužickej kultúry opevňuje Skalu

1. stor. pred n. l. – 2. stor. n. l.  —  doba železná a rímska: púchovská kultúra, obchodné centrum

7. storočie n. l.  —  príchod Slovanov a ich opevnenie

12. – 13. storočie  —  stredoveký drevený hrádok s vežou

16. – 17. storočie  —  povesť o červených mníchoch a falošné mince

 

Najväčší rozkvet zažila Skala v dobe železnej a rímskej (1. storočie pred n. l. – 2. storočie n. l.), keď tu žil keltský ľud púchovskej kultúry. Vďaka polohe na križovatke ciest medzi Považím, Ponitrím a Liptovom sa stala rušným obchodným a remeselným centrom Dolného Turca — dodnes sa tu nachádzajú spony, dovážaná rímska keramika i grécke a rímske mince cisárov Trajána, Hadriána, Marka Aurélia a Commoda. Mocné hradisko s dvoma valmi a vežovitými bránami patrilo k najvýznamnejším v celom kraji.

V 7. storočí prišli Slovania a Skalu zrejme opäť opevnili — ako také opevnenie vyzeralo, opísal v 10. storočí arabský cestovateľ Ibráhím ibn Jákúb. Vo vrcholnom stredoveku (12. – 13. storočie) tu stál malý drevený hrad s vežou, takzvaný hrádok. Nezamieňajme si ho však so Sučianskym hradom, ktorý stál asi 5,5 km južne, na kopci Smrekové pri Podhradí.

A Skala má aj svoje tajomstvo: dodnes sa o nej traduje povesť o záhadných „červených mníchoch“, ktorí tu vraj potajme razili falošné peniaze a svoj poklad ukryli hlboko pod skalou. Čo je na tom pravda? Vyber sa hore a pátraj spolu s nami.

Tento chodník ťa prevedie celým jej príbehom. Cestou hore postupne spoznáš:

–  prvých roľníkov z doby kamennej a ich prvé polia,

–  život a diaľkový obchod doby bronzovej,

–  rušné obchodné centrum Keltov s rímskymi mincami,

–  Slovanov, stredoveký hrádok aj prácu archeológov.

Na každej (aj tejto ... vložiť QR kód z /co-vidiet/naucny-chodnik-sucianska-skala/ ) tabuli nájdeš QR kód — naskenuj ho a na stránke obce si prečítaš podrobný odborný príbeh. A cestou sa môžeš zapojiť do tajomnej hry o poklad červených mníchov; jej pravidlá nájdeš na menšej tabuli hneď vedľa.

Ako sa nestratíš? Celá trasa chodníka je v teréne vyznačená značením náučných chodníkov — bielym štvorcom so zeleným šikmým pruhom. Arabskými číslami (1 až 6) sú označené hlavné zastávky náučného chodníka, na ktorých sú osadené informačné tabule a značky zastávok náučného chodníka.

značka chodníka · značka zastávky

Na vrchole ťa odmení nádherný výhľad na celý Turiec — rovnaký, aký mali ľudia pred 5000 rokmi. Tak poď, výprava do minulosti sa začína!

Najstarší plán hradiska

plánik Janšák

Vôbec prvý presný pôdorys Skaly zameral a nakreslil archeológ Štefan Janšák v roku 1930 (mierka 1 : 1000). Zachytáva vrstevnice terénu aj priebeh valov a priekop. Zdroj: Š. Janšák, Staré osídlenie Slovenska (1930).

Použité zdroje (výber)

Historické a národopisné pramene

BOTH, Marek Mgr.  — kurátor a archeológ, Slovenské národné múzeum (SNM) – Etnografické múzeum v Martine.

SOCHÁŇ, Pavel B.: Predhistorický hrádok Skala v Sučanoch. Digitálna knižnica Zlatý fond denníka SME (zlatyfond.sme.sk).

KUORKA, Jiří: Historia cirkve evanjelickej sučanskej 1580 – 1783 (rukopis, 1845); a latinský rukopis z roku 1728 — citované podľa P. B. Socháňa.

Správa arabského cestovateľa a kupca Ibráhíma ibn Jákúba o slovanských hradoch (10. storočie).

Odborná literatúra k archeológii Turca

PIETA, Karol (2014): Hradiská vo Folkušovej – Necpaly a Blatnici. Juhovýchodné prvky v púchovskej kultúre.

TENCER, Tomáš (2011): Tvorba prediktívneho modelu v oblasti severozápadného Slovenska v kontexte včasného stredoveku. Magisterská diplomová práca, Masarykova univerzita, Brno.

Obrazová príloha a internetové zdroje

JANŠÁK, Štefan (1930): Staré osídlenie Slovenska. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. XXIV, zošit 1 – 2. (Pôdorys hradiska „Skala pri Sučanoch“.) Reprodukované na portáli hradiska.sk: http://www.hradiska.sk/2013/02/sucany-skala.html

Realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.

logo MCR

Turiec_logo_RGB_zakladne

 

Čo vidieť

Sviatky

Meniny má Félix , Filemon, Homér

Zajtra má meniny Elvíra , Ctirad, Ctirada

POČASIE

dnes, piatok 20. 11. 2026
slabý dážď 8 °C 6 °C
sobota 21. 11. dážď 8/1 °C
nedeľa 22. 11. jasno 4/-3 °C
pondelok 23. 11. slabé sneženie 0/-3 °C

Exporty do RSS

RSS 0.91 RSS 1.0 RSS 2.0 Atom 1.0

Videogaléria