Obsah

1. zastávka: Stĺp hanby

V čase feudalizmu sučianski obyvatelia sami seba  pokladali za slobodných a v dokumentoch tereziánskeho súpisu predurbárskeho stavu v roku 1770 vyhlasovali, že odpradávna užívajú privilégiá, dokonca že majú právo meča podľa starej výsady, ktorá sa však nezachovala. Zástupcovia mestečka  uvádzali, že toto právo, ako je všeobecne známe, aj vykonávajú. Sučianske šibenice stáli v Dúbravách. Na námestí stál drevený stĺp hanby, na ktorom bola železná ruka držiaca meč ako symbol mestského práva. V 19. storočí bol  na mieste pôvodného dreveného stĺpa postavený stĺp kamenný.

Doplňujúce informácie

Pranier je miesto alebo zariadenie, ktoré limitovalo pohyb odsúdeného. Mohol to byť drevený kôl, kamenný stĺp, výklenok budovy s okovami, drevená klada s otvormi na hlavu a ruky, alebo železná klietka. Odsúdený bol vystavený verejnému poníženiu na rôzne dlhý čas. Pranierovanie malo za účel zbaviť úcty, keďže sa odohrávalo na tých najfrekventovanejších miestach ako je námestie, trhovisko, rázcestie, v blízkosti kostolov. Odsúdeného bolo možné zneuctiť opľutím, urážkami, posmechom a niekedy i ranami (záviselo to od mesta, v ktorom sa právo uplatňovalo). Pranierovanie sa najčastejšie odohrávalo v nedeľu, keď išli ľudia z kostola, alebo pri rôznych sviatkoch, udalostiach a jarmokoch. Verejné hanobenie malo zabrániť tomu, aby odsúdenec a aj iní už tento čin nezopakovali.

Tento spôsob trestu sa praktizoval v Európe už od stredoveku na počiatku 13. storočia. Bol to zákon pánov, ktorý si uplatňovali na poddaných. Sprvoti na to slúžilo základné brvno šibenice, ku ktorému bol odsúdený pripútaný za krk. Tento trest bolo jedným z najnižších, ak samozrejme nebol odsúdenec pripútaný na dlhší čas a najmä v zime. Horšie bolo bičovanie, mrzačanie, alebo vyhnanie. Samozrejme tento trest sa udeľoval najmä za nižšie prečinenia ako ohováranie, malé krádeže, výtržníctvo, cudzoložstvo, opilectvo, čarodejníctvo. Na pranieri sa mohli ocitnúť aj napríklad rozhádaní susedia. V jednom z miest bolo veľké množstvo nemanželských detí a to bol dôvod na postavenie stĺpu hanby, inde zas bol pranierovaný istý muž za to, že začaroval úrodu cibule. Jedným z najzaujímavejších ľudí, ktorí stáli na pranieri, bol anglický spisovateľ Daniel Defoe. Bol odsúdený za svoje satirické básne v roku 1703. Na pranieri recitoval báseň Hymnus a tak dojal publikum až hádzali kvety, ovocie miesto kamenia a pripíjali si s ním na zdravie. Praniere sa v Európe začali rušiť v 19. storočí, dnes už stoja iba v niektorých mestách. Na Slovensku sa nachádzajú v Stupave, Topoľčiankach, Senci, Bernolákove, Veľkých Levároch, Piešťanoch. Levoča je známa svojou klietkou hanby zdobenou kovanými srdcami a ľaliami, kde zatvárali ženy, ktoré chodili po uliciach, keď sa zažali nočné lampy. Ako prvá tento zákaz porušila richtárova dcéra. 

Súčasný pieskovcový stĺp hanby v Sučanoch bol postavený na mieste pôvodne dreveného stĺpu v 30. rokoch 19. storočia. Starší drevený stĺp súvisel s mestskými privilégiami Sučian, ku ktorým patrilo aj právo vykonávať tresty. Stĺp bol počas existencie viac ráz poškodený a kvôli neodborným zásahom dostal nepravidelný vzhľad . Neskôr bol natretý vápenným náterom a doplnený novou obručou s kovanými ramenami a dekoračným zakončením. V druhej polovici 20.storočia pri výstavbe kníhkupectva bol stĺp premiestnený o 5 metrov juhovýchodne. V roku 1963 bol pranier vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2008 opäť pranieru pribudla železná obruč s krútením a hákmi. V roku 2000 pri skladaní mája bol zhodený nákladným autom a rozbil sa na viacero častí. V rámci rekonštrukcie námestia SNP sa zreštauroval v roku 2015 aj pranier.

 https://sk.wikipedia.org/wiki/Pranier

 

Kamenný stĺp nahradil pôvodný drevený, ktorý sa spomína už v roku ....

stĺp hanby

V pozadí stojí budová evanjelickej ľudovej školy, postavená v roku 1783.

stĺp hanby

Budova evanjelickej školy,prvá dvojtriedka v Turci.

stĺp hanby