Čeľaď: borovicovité – Pinaceae
Typ: vždyzelený ihličnatý strom
Pôvod: nepôvodný druh – Balkán
Miesto na trase: Park za RKD
Smrek omorikový patrí medzi najelegantnejšie smreky. Typická je jeho veľmi úzka, štíhla kužeľovitá koruna, ktorá zostáva pomerne úzka aj pri starších stromoch.
V kultúre dorastá približne do výšky 12–18 metrov, vo svojej prirodzenej domovine môže byť vyšší. Missouri Botanical Garden uvádza pri bežnom pestovaní približne 12–18 m.
Konáre bývajú krátke, často mierne previsnuté, pričom ich konce sa môžu opäť zdvíhať nahor. Strom tak pôsobí veľmi jemne a elegantne.
Ihlice sú krátke, plochšie a pomerne jemné.
Na hornej strane sú tmavozelené, spodná strana má nápadné belavé až striebristé pásiky prieduchov.
Preto môže koruna pri pohybe vetvičiek pôsobiť dvojfarebne:
🌲 tmavozelená z jednej strany,
✨ striebristá z druhej.
Práve tento kontrast patrí medzi veľmi pekné poznávacie znaky omoriky.
Smrek omorikový patrí medzi nahosemenné rastliny, preto nevytvára pravé kvety ani plody.
Na stromoch sa vytvárajú samčie a samičie šištice. Peľ prenáša vietor a zo samičích šištíc sa vyvíjajú drevnaté šišky.
Šišky sú podlhovasté a visia smerom nadol, rovnako ako pri ostatných smrekoch.
Mladé šišky môžu mať nápadnú fialovú až purpurovú farbu, po dozretí hnednú.
Medzi ich šupinami sa nachádzajú okrídlené semená, ktoré po otvorení šišky roznáša vietor.
Na náučnej tabuli by som preto uviedla:
Šiška – s okrídlenými semenami.
A tu je najväčšia zaujímavosť tohto stromu.
Smrek omorikový má jeden z najmenších prirodzených areálov medzi európskymi ihličnanmi.
Kew Science uvádza ako jeho prirodzenú domovinu len časť Bosny a Hercegoviny a Srbska, najmä oblasť pohoria Tara.
EUFORGEN uvádza, že jeho prirodzené populácie sa nachádzajú iba na veľmi malom, fragmentovanom území približne 200 km² v okolí stredného toku rieky Drina, na hranici Bosny a Hercegoviny a Srbska.
V prírode rastie najmä v horských oblastiach vo výškach približne 800–1 500 metrov nad morom.
Má rada:
EUFORGEN uvádza práve vlhké, chladné horské prostredie a strmé skalnaté svahy ako typické stanovište omoriky.
Na rozdiel od smreka obyčajného, ktorého prirodzený areál pokrýva veľkú časť Európy, smrek omorikový prežíva prirodzene len na niekoľkých malých lokalitách Balkánu.
To z neho robí skutočnú botanickú raritu.
Na našej trase by som ho preto pokojne označila symbolom:
⭐ BOTANICKÁ RARITA
Jeho malý a fragmentovaný areál znamená aj vysokú zraniteľnosť.
Kew Science uvádza podľa IUCN smrek omorikový v kategórii:
EN – Endangered / ohrozený druh.
Hrozbou sú najmä:
Smrek omorikový sa často označuje ako reliktný druh.
Jeho dnešné malé populácie sú pozostatkom omnoho širšieho historického rozšírenia. Po klimatických zmenách počas štvrtohôr zostali vhodné podmienky iba v niekoľkých horských oblastiach Balkánu.
Môžeme ho preto vnímať ako živého svedka dávnej európskej vegetácie.
Napriek vzácnosti vo voľnej prírode sa omorika pomerne často pestuje ako okrasný strom.
Dôvodom je:
EUFORGEN uvádza jeho časté využívanie v mestských výsadbách pre atraktívny vzhľad a dobrú toleranciu znečistenia ovzdušia.
Jeho úzka koruna má praktickú výhodu.
Na rozdiel od mnohých široko rastúcich ihličnanov nepotrebuje toľko priestoru do strán.
Preto sa hodí aj do parkov a väčších záhrad, kde je potrebné zachovať vertikálny prvok bez príliš širokej koruny.
Husté ihličnaté vetvy poskytujú:
Semená zo šišiek môžu slúžiť ako potrava pre vtáky a drobné cicavce.
V prirodzenom balkánskom areáli je omorika súčasťou špecifických horských lesných spoločenstiev.
Vedecký názov obsahuje meno Pančić, pretože druh opísal významný srbský botanik Josif Pančić.
Pôvodne ho v roku 1876 opísal pod názvom Pinus omorika. Tento názov je dnes podľa Kew vedený ako synonymum. Neskôr bol strom preradený do rodu Picea a vzniklo dnešné meno Picea omorika (Pančić) Purk.
Zátvorka okolo mena Pančić nám teda pripomína botanika, ktorý druh pôvodne vedecky opísal.
Smrek omorikový prirodzene rastie len na veľmi malom území okolo rieky Drina na Balkáne.
Jeho pôvodný areál je taký malý, že populácie druhu môžu byť sústredené len do približne 200 km².
Strom, ktorý môžeme vidieť v parku v Sučanoch, teda patrí k druhu, ktorého divokí príbuzní prežívajú iba na niekoľkých horských lokalitách na svete.
Na našich trasách máme oba druhy.
Smrek obyčajný – Picea abies
👉 na Slovensku pôvodný
👉 širšia kužeľovitá koruna
👉 dlhšie visiace šišky
👉 rozšírený v mnohých oblastiach Európy
Smrek omorikový – Picea omorika
👉 pochádza z Balkánu
👉 mimoriadne úzka a štíhla koruna
👉 spodná strana ihlíc pôsobí striebristo
👉 vo voľnej prírode je veľmi vzácny
👉 podľa IUCN je ohrozený
Pri našom smreku hľadajte:
👉 nápadne úzku korunu,
👉 tmavozelenú hornú stranu ihlíc,
👉 striebristú spodnú stranu ihlíc,
👉 jemne previsnuté vetvičky,
👉 visiace šišky.
Skúste sa od stromu vzdialiť a pozrieť sa na jeho celú siluetu – práve nezvyčajne štíhly tvar koruny je jedným z najlepších poznávacích znakov omoriky.
Náučná trasa: 🔵 Modrý chodník
Lokalita: Park za RKD
Smrek omorikový je ďalšou zastávkou projektu Škola pod stromami.
Predstavuje jednu z najväčších botanických rarít našej trasy. Hoci sa ako okrasný strom pestuje v mnohých európskych parkoch, v prírode prežíva iba na malom území Balkánu a patrí medzi ohrozené druhy.
Royal Botanic Gardens, Kew – Plants of the World Online
Picea omorika (Pančić) Purk. – aktuálne akceptovaný botanický názov; prirodzený areál je obmedzený na Bosnu a Hercegovinu a Srbsko, najmä pohorie Tara.
Royal Botanic Gardens, Kew – Plants of the World Online / IUCN
Globálny ochranársky status druhu: EN – Endangered (ohrozený).
EUFORGEN – European Forest Genetic Resources Programme
Picea omorika – Serbian spruce – prirodzený areál približne 200 km² v oblasti rieky Drina, horské stanovištia vo výške 800–1 500 m, ekologické nároky a využitie v mestských výsadbách.
Missouri Botanical Garden – Plant Finder
Picea omorika – Serbian spruce – habitus, úzka koruna a rozmery stromu v parkových výsadbách.
Meniny má Irma , Juventín, Mladen, Mladoň, Mladotín, Ima, Juventína, Mladena, Mladotína
Zajtra má meniny Leopold , Leopolda, Leopoldína
