HODŽA ONDREJ SLAVOSLAV

Narodil sa v rodine Jána Hodžu a jeho manželky Márie, rodenej Hriankovej. Slovenský evanjelický kňaz, národnokultúrny pracovník a cirkevný hodnostár; brat národného buditeľa a jazykovedca Michala Miloslava Hodžu a otec Jána Miloslava Hodžu a slovenského politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu.

Študoval na gymnáziu v Rožňave, evanjelickú teológiu v Bratislave a na univerzite v Halle. V roku 1841 pracoval ako zapisovateľ Ústavu a reči a literatúry českoslovanskej v Bratislave. V rokoch 1846-1848 pôsobil ako evanjelický kaplán v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1848-1887 ako farár v Sučanoch a od roku 1860 bol turčiansky senior. Bol aktívnym činiteľom štúrovského hnutia, v roku 1844 sa stal spoluzakladateľom spolku Tatrín, v roku 1846 sa zúčastnil schôdze evanjelický kňazov Liptova, na ktorej podpísali osvedčenie za štúrovskú slovenčinu. Bol tiež účastníkom slovenského povstania v rokoch 1848-1849, neskôr bol väznený v Martine a v Banskej Bystrici, v roku 1861 sa stal signatárom Memoranda národa slovenského a v roku 1863 bol spoluzakladateľom a členom výboru Matice slovenskej. Podporoval slovenské školy, obraňoval národné práva na cirkevnom a kultúrnom poli.