Osobnosti - HODŽA MILAN, PHDR. UNIV. PROFESOR, JUDR.H.C.

Základné vzdelanie získal v Sučanoch, neskôr študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Šoproni a v Sibíni, kde maturoval. Právo študoval v Budapešti (1896-98)a v Kluži, neskôr (1916-18) absolvoval filozofické štúdium vo Viedni, ktoré zakončil doktorátom filozofie (PhDr.). Ovládal osem jazykov. V r. 1903 založil Slovenský týždenník ktorom presadzoval práva slovenského národa, v r. 1905 sa stal poslancim uhorského snemu, od r. 1907 poradcom následníka trónu Františka Ferdinanda. Zakladateľ slovenského agrárneho hnutia. V r. 1918 bol člen SNR, a signatár Deklarácie Slovenského národa z 30.10.1918 ktorou sa Slováci prihlásili ku vznikajúcej ČSR. V ČSR bol ministrom v niekoľkých vládach, v rokoch 1935-38 predseda vlády. Po rozbití republiky odchádza do exilu do Francúzska, neskôr do Anglicka a USA, kde v r. 1944 zomiera. Pochovaný bol v Chicagu, v r. 2002 boli jeho ostatky prevezené na Slovensko a uložené na Národnom cintoríne v Martine. Pri jeho rodnom dome je vystavený pamätník s bustou, a na jeho pamiatku sa každoročne poriadajú Hodžove dni za prítomnosti najvyšších štátnych predstaviteľov. Milan Hodža bol Slovák, sebavedomý, vzdelaný slovenský publicista a demokratický politik, ktorý svoj neľahký život a tragické premeny doby prežil so cťou.. Preto mu snáď ako jedinému slovenskému politikovi v našich dejinách prislúcha označenie štátnik.
Dielo: Československý rozkol. Martin, 1920, Články, reči, štúdie 1 - 5. Praha, 1930-33, tože 6. Bratislava, 1934, Federation in Central Europe. Londýn, 1942, tisícky článkov v rôznych periodikách.
Vyznamenania: Nositeľ veľkodôstojníckeho kríža francúzskel Légion d´honneur (Čestnej légie), Radu rumunskej koruny, Veľkokríža Radu talianskej koruny, veľkej stuhy Polonia restituta, juhoslovanského Rádu sv. Sávu 1.triedy a iných.