AKTUALITY - 1.februára 2021 sme si pripomenuli 143. výročie narodenia nášho rodáka Milana Hodžu. (1.2.1878 Sučany - 27.6.1944 Clearwater, USA)

HODŽA MILAN, PHDR. UNIV. PROFESOR, JUDR.H.C.

(1.2.1878 Sučany - 27.6.1944 Clearwater, USA)
Pochádzal z poprednej národnouvedomelej rodiny. Strýko Michal Miloslav Hodža, blízky spolupracovník Ľ. Štúra, otec Ondrej Hodža, člen štúrovskej družiny, matka Klementína, rod. Plechová, manželka Irena rod. Pivková. Novinár, politik, vedecký pracovník, najvýznamnejšia osobnosť našich moderných dejín.

Základné vzdelanie získal v Sučanoch, neskôr študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Šoproni a v Sibíni, kde maturoval. Právo študoval v Budapešti (1896-98)a v Kluži, neskôr (1916-18) absolvoval filozofické štúdium vo Viedni, ktoré zakončil doktorátom filozofie (PhDr.). Ovládal osem jazykov. V r. 1903 založil Slovenský týždenník ktorom presadzoval práva slovenského národa, v r. 1905 sa stal poslancom uhorského snemu, od r. 1907 poradcom následníka trónu Františka Ferdinanda. Zakladateľ slovenského agrárneho hnutia. V r. 1918 bol člen SNR, a signatár Deklarácie Slovenského národa z 30.10.1918 ktorou sa Slováci prihlásili ku vznikajúcej ČSR. V ČSR bol ministrom v niekoľkých vládach, v rokoch 1935-38 predseda vlády. Po rozbití republiky odchádza do exilu do Francúzska, neskôr do Anglicka a USA, kde v r. 1944 zomiera. Pochovaný bol v Chicagu, v r. 2002 boli jeho ostatky prevezené na Slovensko a uložené na Národnom cintoríne v Martine. Pri jeho rodnom dome je vystavený pamätník s bustou, a na jeho pamiatku sa každoročne poriadajú Hodžove dni za prítomnosti najvyšších štátnych predstaviteľov. Milan Hodža bol Slovák, sebavedomý, vzdelaný slovenský publicista a demokratický politik, ktorý svoj neľahký život a tragické premeny doby prežil so cťou.. Preto mu snáď ako jedinému slovenskému politikovi v našich dejinách prislúcha označenie štátnik.
Dielo: Československý rozkol. Martin, 1920, Články, reči, štúdie 1 - 5. Praha, 1930-33, tože 6. Bratislava, 1934, Federation in Central Europe. Londýn, 1942, tisícky článkov v rôznych periodikách.
Vyznamenania: Nositeľ veľkodôstojníckeho kríža francúzskel Légion d´honneur (Čestnej légie), Radu rumunskej koruny, Veľkokríža Radu talianskej koruny, veľkej stuhy Polonia restituta, juhoslovanského Rádu sv. Sávu 1.triedy a iných.

V jeho rodnej obci je i bilingválne gymnázium, ktoré nesie jeho meno.