Informácia RVPS Martin v súvislosti s nákazou Slintačky a krívačky
Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin v súvislosti s výskytom Slintačky a krívačky – SLAK, ktorá bola potvrdená dňa 21.3.2025 Národným referenčným laboratóriom pre slintačku a krívačku v troch chovoch hovädzieho dobytka v Slovenskej republike upozorňuje všetkých chovateľov vnímavých druhov zvierat na dodržiavanie MIMORIADNYCH NÚDZOVÝCH OPATRENÍ vydaných hlavným veterinárnym lekárom Slovenskej republiky na základe § 6 ods. 5 písm. a) a § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov s platnosťou a účinnosťou od 21.03.2025 do odvolania
Pre chovateľov:
A) ZAKAZUJE SA na území celej Slovenskej republiky
B) NARIAĎUJE SA
Za dodržanie nariadení sú zodpovední všetci chovatelia (vlastníci a držitelia) vnímavých zvierat.
Aktuálne informácie sú na internetovej stránke www.svps.sk
Link na opatrenia: https://svps.sk/mimoriadne-nudzove-opatrenie-slintacka-a-krivacka-2025/
vseobecna_agenda___rozhodnutie_do_vlastnych_ruk_s_fikciou_dorucenia (7).zip Typ: ZIP Archív, Velkosť: 678.37 kB
Poučenie o nákaze
Slintačka a krívačka je závažná, vysoko nákazlivá, akútna, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dopadmi. Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Toto ochorenie je zriedka fatálne u
dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5%), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 – 100%) v dôsledku zápalov srdcového svalu (myokarditídy), alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky. Slintačka a krívačka je charakterizovaná horúčkou (41 °C) a tvorbou charakteristických lézií – pľuzgierov (vezikúl, áft) zvyčajne v sliznici dutiny ústnej, v medzipaznechtovom priestore a na mliečnej žľaze, obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu).
Zdrojom infekcie sú choré živé, alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty, pochádzajúce z nich. Plne virulentný vírus, schopný infikovať ďalšie vnímavé jedince, je vylučovaný najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov z jazyka, nozdier, pysku, z nôh a vemena, mliekom, močom, výkalmi, semenom, vydychovaným vzduchom. Z nákazového hľadiska je mimoriadne nebezpečné, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, kedy nie sú ešte pozorované žiadne klinické príznaky. Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, pomocou živých a neživých vektorov. Ako neživé vektory sa môžu uplatniť krmivo, podstielka, hnoj, močovka, dopravné prostriedky, prach.
MVDr. Jaroslav Hurník
riaditeľ RVPS Martin