Narodil sa 27. marca 1921 v rodine železničiara a vzdelanie získaval v Sučanoch, Martine a v učiteľskom ústave v Bánovciach nad Bebravou. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní popri zamestnaní na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave, kde v roku 1970 získal doktorát z filozofie PhDr.[1] Po ukončení štúdia pôsobil v rokoch 1941 – 43 ako učiteľ v Belej. Ako príslušník 1. česko-slovenskej armády na Slovensku sa aktívne zúčastnil SNP, Pôsobil ako delostrelec vo funkcii veliteľa kanóna proti útočnej vozbe vz. 37. Svoje zážitky z povstania pretavil do piatich poviedok, ktoré vyšli pod názvom Smrť tridsaťsedmičky (1977).
Po potlačení povstania bol internovaný v zajateckých táboroch v Rakúsku. V rokoch 1946 – 48 pokračoval v učiteľskej dráhe v Stupave, kde taktiež vydával detský časopis Okienko Záhoria, bol dramaturgom Školfilmu, neskôr pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického a tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1959 sa stal riaditeľom vydavateľstva Mladé letá a od roku 1964 bol predsedom výboru Slovenského literárneho fondu, ktorého úlohou bolo podporovať tvorivú činnosť v oblasti pôvodnej umeleckej a vedeckej literatúry. Ako jeho riaditeľ dbal na vyváženú edičnú politiku, pričom po celý čas svojho pôsobenia vo vydavateľstve vytváral publikačný priestor pre mladú generáciu. Jeho pričinením bolo v roku 1968 obnovené vydávanie Slniečka, najznámejšieho medzivojnového časopisu pre deti.
Jeho knihy mali veľký ohlas doma aj v zahraničí. Hojne boli prekladané do srbochorvátčiny, bulharčiny, poľštiny, ruštiny, maďarčiny a nemčiny.