Obsah

V. Rodný dom Juraja Langsfelda

Juraj Langsfeld – fotka maľovaný portrét

(1825- 1849)

Pridal sa k slovenským dobrovoľníkom ihneď po ich  príchode do Turca. V hodnosti poručíka získal veľké vojenské zásluhy za statočnosť najmä pri obrane šútovskej úžiny proti maďarským Görgeyho vojskám, keď s čatou dobrovoľníkov – bez zbraní, s holými rukami, vrhaním skál usiloval sa zabrániť preniknutiu maďarského vojenského oddielu do Turca od Kraľovian. Langsfeldovým pričinením sa podarilo v januári 1849 získať v Sučanoch asi šesťdesiat dobrovoľníkov a v Turanoch asi sedemdesiat. Na jar 1849 však maďarské vojská získali prevahu. Ďurko Langsfeld podobne ako mnohí ďalší hurbanovci sa skrýval v kľačianskych horách. Zradou jeho ujca Čabiaka ho maďarský trestný oddiel vypátral a zajal. Spolu so sučianskym richtárom, notárom, prísažným a ďalšími aktívnymi účastníkmi slovenského národného pohybu ich odvliekli do Kremice. Tam ho náhly súd odsúdil na smrť povrazom, ostatných palicovali a zahnali domov.

Jeho rodný dom sa nachádza na Ulici Ďurka Langsfelda č. 13.

 

Doplňujúce informácie

 

Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na ev. kolégiu v Prešove.

Životopis

Narodený v Sučanoch. Dobrovoľnícky dôstojník, učiteľ. Matka chcela mať z neho kňaza. Ale chudoba rodičov znemožnila Jurajovi dokončiť štúdiá. Učiteľ v Žabokrekoch a v Martine.

Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 prívrženec štúrovského hnutia, za čo ho uhorské úrady na jeseň 1848 uväznili. Po príchode slovenských dobrovoľníkov do Turca v januári 1849 vstúpil do ich zboru, poručík, veliteľ čaty, v bojoch preukázal veliteľské schopnosti a odvahu. Po rozpustení zboru v polovici apríla 1849 sa s ďalšími jeho príslušníkmi z Turca a Liptova vrátil cez Halič na Oravu, aby pokračovali v boji, 28.4.1849 boli pri dolnom Kubíne porazení. Skrývali sa v horách, 12.5.1849 prepadli v kraľovianskej doline jednotku uhorskej domobrany pod velením H. Görgeya, spomalili jej ústup pred ruskou armádou, nakoniec ustúpili presile. Opäť sa skrýval, 20.6. ho vlastný strýko vyzradil za odmenu 300 zlatých.

Spolu s ďalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci prípad pre všetkých, hore Turcom. Ráno 22. júna dlhou chôdzou umorení došli do Kremnice. Görgey nariadil ihneď vyšetrovanie a náhly vojenský súd.

Žaloba znela: „Búril slovenský ľud, volal ho do zbrane a i sám so zbraňou v ruke povstal proti zemským pánom, proti Maďarom, zákonom a krajine uhorskej“. Pred vojenským súdom v Kremnici, ktorému predsedal H. Görgey, potvrdil vernosť slovenskému národu a ideálom za ktoré bojoval. Odmietol milosť ponúknutú za zrieknutie sa revolučných ideálov a vodcov politického života. Do dnešných dní znejú Jurajove nezabudnuteľné slová pred súdom: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“.

Odsúdený na trest smrti obesením, popravený pred svojimi spolubojovníkmi a obyvateľmi Kremnice. Vo svadobnej košeli od svojej nevesty Zuzky sa ho kremnický šarha pokúsil popraviť. Ale povraz aj s telom sa zošmykol až na zem. V hrôzostrašnom divadle pred plačúcim davom bol až na tretíkrát, za pomoci uhorského vojaka Juraj Langsfeld vo veľkých mukách popravený.

Po porážke revolúcie symbolicky slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi. Dňa 28. októbra 1849 zastalo nad hrobom 30 stotín dobrovoľníkov a kňaz i učiteľ Juraja Langsfelda Ondrej Hodža. Slovami Jána Kollára: „Pre muža za národ čestne padnúť je toľko, ako zvíťaziť". Nad hrobom bol postavený pomník a zasadené dve lipy. Odkaz hodný úcty.

Podnet na postavenie pomníka nad takmer už neviditeľným hrobom dali: krajan Langsfeldov, bývalý župan košický dr. Pavel Fábry a spisovateľ Jozef Gregor – Tajovský. Myšlienka našla ohlas v odbore Matice slovenskej v Kremnici, ktorá vybudovala pomník za pomoci pracovníkov Mincovne v Kremnici pod vedením Ing. Horáka a obyvateľov mesta, s finančným prispením dr. Fábryho sumou 5.000,- korún. Pomník bol slávnostne odhalený 28. októbra 1922.

Rodný dom v Sučanoch sa nachádza na ulici pomenovanej podľa neho, teda na ulici Ďurka Langsfelda číslo 13. Je to jedna z mála pamiatok, ktorá sa viaže na udalosti revolučných rokov 1848-1849. Evidovaný je v zozname kultúrnych nehnuteľností. V súčasnosti sa v tejto budove nachádza stála muzeálna expozícia, v ktorej je zahrnutá história obce.

Juraj Langsfeld patrí nepochybne medzi osobnosti, ktoré významným spôsobom ovplyvnili revolučné dianie v Turci. Ostal bojovníkom do posledných chvíľ svojho života a jeho krátky život je skutočným príkladom vlastenectva a úprimných citov k svojmu národu.

https://www.osobnosti.sk/osobnost/juraj-langsfeld-2280

 

Roklina pod Šútovom, kde Ď.Langsfeld zastavil konvédor

Roklina pod Šútovom, kde Ď.Langsfeld zastavil konvédor

Humno, kde bol Ď. Langsfeld popravený

Humno, kde bol Ď. Langsfeld popravený

Kremnica hrob Ď. Langsfelda

Kremnica hrob Ď. Langsfelda